Znova som v Blave. Keď si pomyslím na to, že v Krase nebolo až také bohvieaké počasie, tak Blava ma príjemne prekvapila.
Skôr udusila svojim privítaním. Pošomrem si popod nos ráno a idem ďalej.
Priznávam, trikrát sa mi nechce, pretože mám napchatú tašku jedla, foťák fotiek a hlavu spomienok.
Vôbec sa mi nechcelo znova vpadnúť do tvrdého kolobehu. Po hodine spánku, odchádzam do práce. 75-ka sa ničím nezmenila. Ľudia ako vždy. Znova pár takých, čo trepú sprostosti a ja sa ráno podobám v autobuse na reklamu na zubnú pastu:o) Vraj je náš spoj ako slimák, v každom rohu stojí. Nuž to je údel MHD...Je veľa ľudí ktorí chcú cestovať... Na Bajkalskej mi samozrejme zas utečie trolejbus...Zanadávam si a vymrznem 10minút na zastávke. V troleji stretávam toho istého člena ako každé ráno. Zisťujem, že sa vôbec nezmenil. Hádžem po ňom pohľady, ale to len tak...
Po ceste navštívim obchod a kúpim si niečo na posilnenie. S rozospatou hlavou dôjdem do kancelárie, naládujem do seba Redbull a ide sa ďalej.
»Vitaj v tvrdej realite« - kopne ma môj anjel do zadku a ja sa aklimatizujem...