reklama

Vyprchávanie mladého života alebo konečná zastávka v živote

Obyčajné miesto patriace ľudom, ktorí sa tu stále schádzajú. V okolí stromy, lavičky, modré nebo, tráva / dvojzmyselne/ a zopár unudených ksichtov. Ani nie tak unudených, ako túžiacich po troche lásky alebo dávky? Ten druhý prípad by tam vpadol viac.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Partia ľudí schádzajúcich sa vždy na tomto mieste je už notoricky známa. Tvoria ju: Maťa, Gabo, Kika, Ajo a Aďa . Pred rokom nás bolo o niečo viac, ale roztrúsili sme sa po celom svete. Štyria žijú momentálne v Holandsku, tej krásnej krajine, do ktorej sa chce dostať každý správny člen tejto partie. Do krajiny, kde neplatia vôbec žiadne zákony ohľadom užívania drog a nemusíš sa tam skrývať, že ťa prichytia a zavrú do basy. Je to tam slobodné, a ak chceš môžeš si pichnúť aj na ulici, kľudne pred tvárou každého. Škoda, že u nás sa to nedá. Žiadne naháňačky a žiadne prestrelky. Ja sa volám Alexandra. Som dievča, ktoré tiež patrilo do tejto partie, no niečo sa prihodilo. Vtiahla si ma do seba matička zem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

U mňa sa tento celý kolobeh začal asi pred štyrmi rokmi. Sedela som na lavičke pred naším blokom, keď ku mne prišiel jeden môj kamarát, núkajúci mi jednu perfektnú vec. Bol to eukalyptus. Vlastne cigareta z tejto rastliny. Vyzeralo to lákavo, a tak som to vyskúšala. Bolo to niečo zabalené do hnedého lístia rastliny eukalyptusu. Tie pocity najprv stáli za to, ale po roku užívania tejto látky ma to naozaj začalo nudiť. Potrebovala som vyskúšať niečo lepšie, toto pre mňa už nemalo žiadny význam. Nič som necítila a moje telo si žiadalo vyskúšať niečo nové. Začala som fajčiť trávu. Zo začiatku sa mi to aj páčilo, lenže prešlo ma aj to. Tie halucinácie už neboli také silné ako na začiatku a cez jedného kamaráta som sa dostala k heroínu. To bol vrchol celého môjho života. Pre mňa to znamenalo niečo, ako jahoda na vrchu šľahačky. Niečo, čo je božské, nádherné, extrémne a doposiaľ nepoznané.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sedeli sme v parku, a dodávali sme svojmu telu látku potrebnú k prežitiu, keď okolo nás preletel vánok. Myslím to tak, že v našom okolí preletelo zopár ľudí na doskách. Medzi nimi bol aj on. Chlapec mojich snov, vášnivý skejťák, ktorý neznášal drogy. Celé noci som snívala len o ňom a zrazu bol tu. Ani neviem ako ale zoznámili sme sa. Stali sa z nás perfektný priateľia, ktorí naozaj vedeli o sebe všetko. Vlastne ani nie všetko. Tajila som pred ním všetko to o drogách, o mojom rušnom živote a o svojej závislosti. Mohlo byť z toho aj niečo viac, keby….

No áno, keby som nebola závislá na heroíne. Keď sa to dozvedel začal zúriť. Rozkričal sa na mňa a ja som dostala takú prednášku akú mi nedokázal predniesť ani môj vlastný otec. Lenže vadili mu drogy. Voľakedy bol tiež závislý no nie, na silných, ale bol závislý. Z toho celého kolobehu ho dostal von len šport, hlavne skejt. Porozprával mi ten svoj príbeh, ale ten jeho nebol ani z daľeka podobný môjmu. On s týmto svinstvom začal len kvôli kamarátom. U mňa to bola zvedavosť .Bál sa podať mi pomocnú ruku, bál sa prežiť znova to isté a tak sa to priateľstvo skončilo. Odišiel. Vytratil sa z môjho života ako keď sa končí zima. Lenže bolo to niečo iné, zima sa ešte vráti ale toto priateľstvo sa nevrátilo. Môj život sa začal točiť len a len okolo cigariet, drog, alkoholu a mužov. Škola bola pre mňa už len dávnym snom a cítila som sa bezmocná ako obyčajný kus dreva horiaci vo vatre. Nemala som dosť síl na to, aby som prestala. Nedalo sa…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moja pevná vôľa a rozum už boli natoľko poškodené, že sa už nedalo cúvnuť. Už ma to ťahalo dole. Prešla som rôznymi kúrami, ale nič sa mi nepodarilo zvládnuť.

Vytekalo to zo mňa, ako z flaštičky pomaly po kvapôčke sa parí von voda. Pre mňa to už bolo jasné, čaká ma čierna diera, ktorej som sa ako malá stále bála, a nič sa na tom nezmenilo ani teraz. To osudné áno prišlo v jeden krásny letný deň. Dodávala som si energiu z injekčnej striekačky no zrazu to bolo niečo iné. Možno toho bolo veľa. Moje srdce začalo neuveriteľnou rýchlosťou búchať a zrazu prestalo. Posledný buchot a nastalo hrobové ticho. Mŕtve ticho. A už naozaj nič nebude, ja to viem. Už nikdy. Vložili ma do krásnej rakvy, spálili / to bola moja posledná vôľa/ a potom ma rozsypali v mojom obľúbenom parku. Tam, kde som prežila polovicu svojho krátkeho života. Keď som dodýchala mala som presne 21 rokov , 4 mesiace, 3 dni a 21 hodín. Už sa nedozviem, že čo sa stalo s ním, ale viem, že bol na mojom pohrebe. Vlastne, viem, že sa tam mihol . Mohla som kľudne odísť tam, kde som to nepoznala a čoho som sa naozaj bála , do pekla. Taký ľudia ako som ja idú len tam. Pre nich je nebo iba rajský sen.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sen, ktorí sa dosníval. Moje telo čaká na nové spasenie, dúfam, že lepšie.

  

Katka Makkaiova

Katka Makkaiova

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som bláznivá mladá baba ktorá miluje smiech, svojich kamarátov a rada sa túla po vlnách života:o)V diskusiach sa ukazujem pod menom Caterina :) Zoznam autorových rubrík:  NechápemLen takSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu